Rozhovor s Ján Gajda ml. – Vysoké pole, s.r.o.
Tvoj otec, Ján Gajda starší, vyštudoval vinohradníctvo a vinárstvo a dlhé roky sa svojmu oboru venoval na skalickom družstve. Na začiatku 3. milénia sa pohrával s myšlienkou, že by mohol začať gazdovať na vlastnom. Príležitosť sa mu naskytla, keď rodina Kútskych predávala najväčší a vari najstarší skalický vinohrad vo Vysokom poli. 70 ročnú výsadnú s pravým Skalickým Lampartom. Kúpil ho v roku 2001. Ako hodnotíš po rokoch krok svojho otca. Vyplatilo sa to?
Myslím si, že je super, že sa to podarilo. Bolo to v období, keď bolo v Skalici vinohradníctvo na druhej koľaji a o toto remeslo nebol vôbec záujem. Nebolo to hlavne ani finančne zaujímavé. Bola to slabo ohodnotená namáhavá práca, čo v súčasnosti pri rôznych poľnohospodárskych odvetviach platí. Možno s výnimkou nejakých rodinných biznisov, keďže sa ľudia začali viacej zaujímať o to skadiaľ ich jedlo pochádza.
Každopádne, v týchto revolučných rokoch to bola od môjho otca super myšlienka. Dodnes ho obdivujem za to, že sa do toho dal aj napriek vyššiemu veku. Zobrať si na niečo tak riskantné obrovskú pôžičku a v podstate staviť svoju rodinu je obdivuhodné. Našťastie to dobre dopadlo, keďže tu stále sedíme a máme čo jesť.
Postupne si od otca prebral celé hospodárstvo. Takisto si vyštudoval vinohradníctvo a vinárstvo na Morave. Za manželku si si zobral svoju spolužiačku a obaja ste sa vrátil do Skalice. Založili ste si s.r.o-čku Vysoké pole, ktorá, zdá sa, dobre prosperuje. Si s výsledkom spokojný?
Hlavne som spokojný s tým, že keď sa obzriem za seba, vidím kusisko dobre vykonanej práce. Nehovoril by som o výsledku, ale skôr o dlhodobom úspešnom procese. Takto by som to zhodnotil.
O Jánovi Gajdovi mladšom je známe, že vnáša do vinárstva nové nápady a myšlienky. Jednoducho srší invenciou. Čo plánujete v blízkej budúcnosti?
Vo všeobecnosti by som chcel hlavne priniesť viac ľudí na Vysoké pole. Takisto viac ľudí do vinárstva ako takého pretože mám pocit, že aktuálne je ten život okolo vína v Skalici taký zaspatý, ba priam až archaický. Sú to len moje pocity, ktoré som nadobudol na základe skúseností z nie tak ďalekého zahraničia. V horizonte 2 – 3 rokov by som to tu chcel celé skolaudovať a prilákať sem viacej ľudí. Robiť viacej eventov a ochutnávok, ale nielen stále dookola o Skalickej frankovke. Ani ma neprekvapuje, že ľudia sa o náš obor zaujímajú menej, keď im stále hovoríme o Frankovkách. Samozrejme to k tomu patrí a ja to chápem. Sám robím zo Skaličanov asi najviac Frankovky. Treba robiť ale aj iné veci, ako napríklad vzdelávacie krúžky, ochutnávky pestrejšej palety vín, ale aj obyčajné zábavy typu pozerania filmov pri poháriku vínka. Jednoducho aby človek nemusel chodiť len kvôli vínu. Ide o to vytiahnuť človeka z mesta do tohto krásneho prostredia. Toto v dohľadnej dobe plánujem. V rámci Skalice je to jednoznačne inovatívne riešenie.
Zúčastňuješ sa množstva výstav a prehliadok. Ktoré zo získaných ocenení si najviac ceníš?
Práveže sa ich priveľmi nezúčastňujem. Ja ako enológ si nemyslím, že sa dá pri tom nespočetnom množstve typov vín objektívne zhodnotiť kvalita tých vín. Ten individuálny prístup ku každému vínu od jednotlivcov je snáď ešte širší než škála vín. Mňa osobne by teda nejak ocenenie za napríklad najlepší Rubín príliš nenaplnilo. Nechcem to zase dehonestovať a teší ma, že ten môj je najlepší. A takisto viem, že keby môj Rubín prinesiem na súťaž do iného vinárskeho mesta pomysleli by si o ňom bohviečo. Takže rôzne diplomy za kadejaké súťaže ma nikdy nenapĺňali.