Tak to je na dlho. Ale povedzme si prečo a ako sme sa k tomu dopracovali. Skalický trdelník nás motivoval v tom, že mnoho napodobnenín Skalického trdelníka začali vyrábať rôzne pokútne firmy na jarmokoch, v rôznych stánkoch pred hypermarketmi. Aj keď to so Skalickým trdelníkom nemalo nič spoločné, bez problémov používali názov Skalický trdelník. Takže tam sme hľadali vlastne možnosť ochrany a využili sme predvstupové práva, pretože tú ochrannú známku sme začali robiť, alebo teda okolo nej sme začali pracovať v roku 2003, kedy sme v EÚ ešte ani neboli ale už vlastne v rámci predvstupových práv sme mali možnosť tieto produkty chrániť. Tak sme si vybrali túto cestu, ktorá trvala skoro 6 rokov ale v decembri roku 2007 bol Skalický trdelník, po rôznych perepúťach, zapísaný a od januára 2008 je platný a od vtedy aj trošku ubúda tých napodobnenín. Nie v tom smere, že by sa nevyrábali ale v tom, že už sa neoznačujú „Skalický trdelník“ ale iba „Trdelník“. Druhá vec, teda Skalický rubín. Ten išiel trošku inou cestou, pretože Skalický rubín ako taký existoval. Po zániku vinárskych závodov v Bratislave, v Rači zostala tá známka voľná. Pán Čulen si ju dal zapísať na seba a keďže nebola možná dohoda medzi „Vinnou cestou Záhorie“, mestom Skalica a rodinou Čulenových, tak sme si museli zvoliť tú horšiu cestu , konkrétne právnu. V podstate sme dali prostredníctvom právnej kancelárie žalobu na súd na výmaz tejto známky, nakoľko tá známka zobrazuje alebo teda vo svojom názve má nejakú zemepisnú oblasť – Skalica, a že tú známku nemôže vlastniť ani fyzická osoba ani právnická osoba ani obec. Takže preto sme sa snažili. Po troch rokoch súd rozhodol a známku vymazal až od jej počiatku. Takže ako keby nikdy nebola zapísaná v rámci medzinárodného práva. No ale následne vlastne nastal problém, že „no dobre, ale čo teraz s tým Skalickým rubínom ďalej“ lebo Skalický rubín mal ako jedno z mála vín dobrý marketing ale na trhu nebolo. Takže znovu sme sa dohodli na tom, že asi najrozumnejšou cestou bude ísť cez Chránené označenie pôvodu. Pri Rubíne nám trvalo trošku dlhšie do kým sme sa k tomu dopracovali. Asi 8 rokov. Ale v roku 2010 sme začali na tom pracovať a v roku 2018, respektíve december 2017, skoro na deň 10 rokov od trdelníku, bol zapísaný Skalický rubín do Chránených označení Európskej Únii a od vtedy je chránený. Čo sa týka zápisu do Nehmotného kultúrneho dedičstva SR, čo je potenciálne prvý krok k zápisu chráneného výrobku do UNESCO, čo už ale stojí nejaké peniaze, tam sme vlastne využili ponuku Pána Dinku, ktorý nás informoval, že takáto možnosť je, a taj sme ju využili. Podali sme aj na Skalický rubín aj na Skalický trdelník. Paradoxné je, že Skalický trdelník zapísaný bol, Skalický rubín zapísaný nebol, len nám bolo napísané, že potraviny tam nepatria. Tak asi trdelník nie je potravina. Ale my sa tej myšlienky nevzdávame, takže chceli by sme budúci rok podať novú žiadosť a zapísať vinohradníctvo a vinárstvo v Skalickej vinohradníckej oblasti do tohto nehmotného kultúrneho dedičstva, pretože si myslím, že to vinohradníctvo a vinárstvo tu má tak bohatú históriu, že si ten zápis zaslúži.