Rozhovor s Michal Srholec – Vinárstvo Michal Srholec
1. Pán Srholec, vaši rodičia mali gazdovstvo, mali aj vinohrad. Vieme, že už ako chlapča ste chodili pomáhať do vinice, vyplievali ste, nosili vodu do striekačky, tisli s otcom rúčku preša, umývali demižóny a sudy. Možno teda povedať, že ste na víne oddojčený…
Áno, je to tak, ako ste povedali. V celej našej rodine to bolo samozrejmosťou. Na obedňajšom nedeľnom stole fľaša vínka nemohla chýbať. Už ako deti sme dúšok vína dostali.
2. Dlhé roky ste pôsobili ako agronóm miestnom roľníckom družstve, pôda sa stala chlebom i soľou vášho života. A súkromne zase vinohrady v Žebrákoch a v Psíkoch. Ako si na tie časy spomínate?
Poľnohospodárstvo som mal v krvi od malička. Bolo mi veľmi blízke, a tak som ho aj vyštudoval. V rodisku som sa mohol vo veľkom realizovať a to ma napĺňalo. Pracoval som aj za socializmu na roľníckom družstve ako hlavný agronóm 24 rokov.
3. V roku 1990 ste sa v Skalici ujali primátorského žezla, vo funkcii ste zotrvali tri volebné obdobia – do roku 2002. Zaslúžili ste sa spolu s Ľudovítom Bráneckým o vznik občianskeho združenia Vínna cesta Záhorie. Čo to pre vás v tom čase znamenalo?
Vtedy nás Slovenský zväz záhradkárov už nenapĺňal, keďže nemal právnu subjektivitu a nemohol čerpať fondy. Vytvorením občianskeho združenia sme získali možnosť čerpať z eurofondov primerané finančné prostriedky. Na propagovanie sme začali napĺňať nejaké tie udalosti v roku vinára.
4. Čo by vedenie mesta mohlo a malo urobiť pre ďalšie zveľadenie skalického vinohradníctva a vinárstva?
Mať vlastné plochy vinohradov. Viacej viníc vymiera, než sa sadí. Správnou podporou vinárov by sa to mohlo zlepšiť. Takisto by mohlo dôjsť k väčšej podpore v rámci exportu vína zo Skalice. Často je víno dostupné k zakúpeniu len v skalických vínotékach. Zišiel by sa lepší marketing a nejaká predajňa napríklad aj v Bratislave.