Rozhovor s Peter Kazinota – Vinárstvo P&F Kazinota
Skalické červené víno je takpovediac identitárnym znakom Skaličanov. Od konca 16. a začiatku 17. storočia si na ňom pochutnávali na viacerých kráľovských a cirkevných dvoroch. Osobitne zachutilo palatínovi Jurajovi Turzovi, ktorý si ho každoročne objednával od skalického magistrátu. Čo pre vás osobne znamená skalické červené?
No samozrejme, že tradícia. Už keď ho bral palatín Turzo, takže asi to víno je po dlhé desaťročia a stáročia kvalitné. O tom nemôžu byť žiadne pochybnosti.
Vaši rodičia zdedili vinohrad v skalických Lištinách po mamkiných rodičoch Kollárovcoch. Vtedy išlo o samorodé hrozno. Otec František vysadil v sedemdesiatych rokoch minulého storočia ušľachtilé odrody, predovšetkým však Frankovku modrú a Svätovavrinecké ako základ pre Skalický rubín, víno, ktoré je dnes nositeľom certifikátu Európskej únie. Čo treba urobiť, aby sa väčšmi presadilo v zahraničí?
Je tam ešte vysadený aj Portugal, aby to bolo správne doladené do Rubínu. A ako by sa dostalo viac na zahraničný trh? Predovšetkým by to bolo potrebné viac spropagovať u nás doma, ale i na zahraničných vinárskych veľtrhoch. A, samozrejme, je potrebné pritiahnuť zahraničných turistov a milovníkov vína na Slovensko, do Skalice. Naše vína už poznajú na východe republiky, v Česku a môžem povedať, že dokonca aj vo Švédsku.
Dokonca! A ako sa naše skalické červené dostalo až do Švédska?
Konkrétne tam sa to dostalo v rámci hokejových stretnutí, keď jeden známy, ktorý tam žije, si zobral naše víno na koštovku do Švédska.
Takže záujem sa rozširuje?
Áno, je to vcelku fajn. No a samozrejme, ešte keď som ho doviezol do Trenčína na koštovku, tak vína vyšlo na dve svadby. Bol to vskutku dobrý ročník. Nemôžeme sa za to hanbiť pretože máme veľkú zlatú medailu za Skalický rubín z roku 2019.
Váš dedo Ondrej Kazinota vtlačil pečať interiéru kazinotovskej búdy. Ako mienite zveľaďovať túto dedovizeň, aby sa zachovala pre budúce generácie?
Je samozrejmé, že si bude vyžadovať nejakú údržbu, to je bez debaty. Ale ten interiér je dodnes jedinečný. Celé to bolo postavené vlastne v 70. rokoch, ale stále to vyzerá akoby to bolo vybudované len pred piatimi rokmi.
Kedy ste začali s bratom Frantom seriózne vinárčiť?
To je dobrá otázka! Je to tak asi päť – šesť rokov dozadu. My sme ovládali všetko okolo techniky tej práce, ale sami sme si začali dorábať to víno v roku 2015 – 2016. Samozrejme cieľ nebol stať sa ihneď najlepšími vinármi. Chceli sme sa s ostatnými vinármi porovnávať a zaradiť sa medzi nich. Lenže hneď na úvod sa nám podarilo získať medailu.
Ktorá bola tou správnou motiváciou?
Áno, bola výbornou motiváciou. Vlastne základ všetkého je hygiena a poctivá robota.
Na rozličných výstavách vín ste získali viaceré ocenenia. Ktoré si najviac ceníte? A prečo?
Najviac si ceníme veľkú zlatú medailu za Skalický Rubín. Víno bolo vyrobené len z hrozna z nášho kopca. My hrozno nedovážame, robíme všetko z nášho dopestovaného hrozna. A ešte spomeniem, že v roku 2019 sme získali za naše vína dokonca päť zlatých medailí a plus jednu veľkú zlatú. Na to, že to robíme z hrozna na našom kopci je to veľký úspech. A pre nás veľká motivácia a hnací motor.