Rozhovor s Peter Kopeček a Lucia Kopečková – VINÁRSTVO KOPEČEK s.r.o.
Pán Kopeček, ako vinár sa vyznačujete niekoľkými osobitosťami: „búdu“ máte vo vlastnom dome (so všetkým, čo k tomu prináleží, s parádnym vybavením), začínali ste, takpovediac, na zelenej lúke, s malým fliačikom vinice za domom a kúskom otcovho vinohradu v Žebrákoch. Vinohradníctvo a vinárstvo vás tak chytilo, že nechali pôvodné zamestnanie a svojmu koníčku sa aj s rodinou venujete profesionálne. Neľutujete to?
Neľutujem. Je to práca, ktorá nás všetkých baví a momentálne aj živí. Vyskakovať vysoko nemôžeme, ale určite toho neľutujeme.
Interiér vášho vinárstva je vskutku moderný a zaujímavý – nielen pokiaľ ide o technológiu výroby vína, ale príjemné prostredie poskytuje aj návštevníkom. Kedy ste ho začali budovať a kedy ste výstavbu zavŕšili?
Budovať sa to celé začalo okolo roku 2008 a dokončené to bolo v roku 2010, kedy sa nainštalovali aj tie technológie. Takže od toho 2010 to celé funguje.
Domček ste kedy kupovali?
To sme si stavali svojpomocne ešte v 90. rokoch. Pozemok je pôvodne po mojich starých rodičoch a je tu ešte aj pôvodný sklep po nich z roku 1939, na ktorý je napojený zvyšok domu.
Čo všetko môžete vašim klientom ponúknuť?
Tak samozrejme poskytujeme vínko, ale aj varíme. Snažíme sa to tu udržiavať v takom rodinnom kruhu, nech sa tu ľudia cítia ako doma. Na nič sa teda nehráme a návštevníci tu majú hlavne súkromie. Povedala by som, že väčšina, ak nie aj všetci zákazníci, sú u nás spokojní a radi sa k nám vracajú.
Takže keby má niekto záujem o nejakú privátnu ochutnávku v príjemnom tichom prostredí, môže prísť sem?
Samozrejme. Pôvodne sme mysleli, že budeme robiť výlučne len ochutnávky, ale mávame tu už aj viacej rodinných osláv, dokonca aj svadieb, krstín a aj karov, keďže žiaľ aj tie patria k životu.
A koľko akcií odhadom mávate? (mimo covidu samozrejme)
Každý rok je to inak. Niekedy je to také nárazové, že je toho piatky aj soboty veľmi veľa a potom je to kľudnejšie. Ale väčšinou je toho najviac v jarnom období a potom okolo Vianoc, keď bývajú rôzne vianočné večierky.
A na tie spomenuté vianočné večierky sem chodia firmy zo Skalice a okolia alebo zvyknú chodiť aj zo širšieho okolia?
Väčšinou zo Skalice a okolia.
Priblížte nám váš bežný pracovný deň…
Ono sa to veľmi líši. Sme v podstate sami sebe pánmi, takže nás nikto nenaháňa, čo môže byť niekedy aj problémom, ale robota je robota a spraviť sa musí. Doobeda väčšinou vyvárame, keď počasie dovolí a poobede práca v sklepe. Potom cez tie víkendy, keď sú tu nejaké akcie tak pracujeme okolo toho.
Ktorá bola tou správnou motiváciou?
Áno, bola výbornou motiváciou. Vlastne základ všetkého je hygiena a poctivá robota.
Máte aj nejakých externých pomocníkov?
Na oberačky chodia známi a rodina, ale ináč si to väčšinou robíme všetko sami pretože je veľký problém zohnať v dnešnej dobre kvalitných brigádnikov. Kedysi ešte chodievali nejakí dôchodcovia, ale tí už sú takí nemohúci v dnešnej dobe, takže väčšinou to je na nás všetko.
Teraz je taký zaujímavý trend, že kedysi dôchodcovia zvykli chodiť pracovať a brigádovať, lenže dnes, keď už aj dovŕšia dôchodkový vek, tak sú prepracovaní a nevládzu pokračovať v nejakej ďalšej pracovnej činnosti.
Áno súhlasím. My sme v posledných rokoch aj zainvestovali do vinohradníckej techniky vyše 100 000 EUR. Takže prakticky nám zostáva z ručnej roboty len strihanie, viazanie a zelené práce. Ostatné zvládne tá technika.
Investícia do technológií bola z časti aj z eurofondov a dotácií?
Áno. Na toto máme podaný projekt, ale tam bola maximálna suma 60 000 EUR, čo pokrylo polovicu celkových nákladov. Napríklad traktor sme museli kúpiť zvlášť na pôžičku a na ostatné sme si museli taktiež požičať. Sú s tým také problémy no. Pred dvomi rokmi sme na zdravotné poistenie poslali nesprávnu platbu, o dva centy menej, nikto sa nám neozval a asi tam našli túto chybu. A keďže musíte mať všetky podlžnosti voči sociálnej, zdravotnej a štátu vyplatené tak musíme písomne dokladovať zaplatenie tých dvoch centov. Dali nám na to 15 dní, aj keď vidia, že sú to len dva centy. Sú to len zbytočné papierovačky navyše.
Zdá sa vám Skalica dobré miesto na život? Čo by sa dalo v meste zlepšiť?
Žijeme tu radi. Aj keď niekedy som rozmýšľal či niekam radšej neodídeme, ale keďže už sme tu aj niečo vybudovali, tak to už nepôjde. To, čo sme vybudovali, nás tu viac-menej drží. Prístup mesta je horší. My sme kedysi založili občianske združenie Vínna cesta Záhorie. My sme to spolu s ostatnými založili na podnet pána Srholca, lebo mesto s takýmto niečím pracovalo ešte za čias jeho primátorovania. Založili sme to ako o.z. hlavne kvôli možnosti čerpať eurofondy, čo sa nakoniec aj podarilo. Samozrejme obrovskú zásluhu na tom má Bránecký, ktorý okolo toho pobehal veľa ľudí. On pre Skalicu spravil veľa. Bez neho by sme nemali registrovaný Skalický trdelník a ani Skalický rubín. Niekto sa tu vezie na niečom, čo sa predtým spravilo alebo bolo rozrobené a potom sa chváli čo všetko spravil, a pritom nespravil dokopy nič. Takto nejako by som to zhrnul.
Lucia Kopečková: Ja si myslím, že Skalica má pre život človeka všetko. Sociálne vybavenie je na vysokej úrovni, ale v poslednej dobre vnímam Skalicu akoby pod mrakom, odkedy bol pán Bránecký odstrčený bokom. Pomaly to mesto stráca takého ducha okolo vína a celkovo aj kultúry. Myslím si, že to spravili veľkú chybu.