Rozhovor s Peter Machlica – Vinárstvo Peter Machlica
Pán Machlica, vaša búda v skalických Propasťách patrí k vzácnym stavebným artefaktom, pred vami ju vlastnil známy slovenský nadrealistický básnik Pavel Bunčák, skalický rodák, významný pedagóg a literárny vedec. Ako si na neho spomínate?
Spomína sa mi naňho veľmi dobre, pretože sme mali byt hneď vedľa neho. Spomínam si ako sa každé ráno vyštafíroval, pekne obliekol, dal si svoje kraťasky, zobral chlebník a išiel sem. Ale žeby som tu s ním niekedy sedával to nie. Ale to bolo len preto, že on býval vedľa nás. A keď sa starý pán pominul, tak sme sa zblížili s jeho dcérou, ktorá predávala túto búdu a ponúkla ju nám.
Ostala vám po ňom v búde nejaká pamiatka?
Máme tu zopár vecí. Napríklad zväzky básní, ale veľa tu toho nezostalo, pretože väčšinu vecí si zobrala jeho dcéra.
Pochádzate z neďalekých Popudinských Močidlian, kde mali vaši rodičia takisto vinohrad. Odmlada ste v ňom pomáhali. Teraz žijete s manželkou a deťmi v Skalici. Vari to bola hlavná inšpirácia, prečo ste sa pustili do vinohradníčenia? A nie je to aj tým, že vám Skalica prirástla k srdcu?
Áno, pochádzam z Popudinských Močidlian a ten spomínaný vinohrad patrili mojej mamke. Keď som sa oženil s mojou manželkou, rodáčkou z obce Lipov na Morave, tak ma to prakticky vôbec nezaujímalo, mal ho na starosti môj švagor. Keď sme v roku 2005 túto búdu kúpili a manželka si všimla všetko to príslušenstvo potrebné na výrobu vína, tak navrhla nech si urobíme vlastné víno. A tak sme v tomto roku začali spolu vyrábať víno. Prvé bolo veľmi zlé, druhé o niečo lepšie a tretie už sa dalo piť. V knihe o Skalických búdach to je všetko presne rozpísané. Ale teraz už teda máme svoj vinohrad v Prietržke, v ktorom je okolo 1200 hláv. Vinohrad máme po pánovi Rihovi, ktorý mal tých hláv okolo 1500 a o to sa staráme a vyrábame víno. A čím sme prospešní pre Skalicu? No asi tým, že zamestnávame x ľudí a prezentujeme sa kvalitným vínom.
Niekde som čítal, že Pavel Bunčák zažínal slnko svojou poéziou a Peter Machlica spolu s manželkou zažína vinohradnícky a vinársky kumšt svojou každodennou činorodou prácou. Počas celého roka, aj počas zrodu nového vína – kvasenia, čírenia, zrenia. Ako je to vlastne?
To je veľmi ťažká otázka. To je všetko od piky, to sa nedá ani popísať. Výroba vína od zberu hrozna je neskutočne dlhý proces, ktorý trvá do konca mája alebo júna, kedy sa tie vínka nejak ustália a vyzrejú.
Viem, že vaše vinohradnícke a vinárske aktivity ďalej rozširujete: Skalica, Popudinské Močidľany, Prietržka. Aké máte plány do budúcnosti?
Nemám žiadne plány do budúcnosti. Plány mám len na to, čo už mám a na najbližšie obdobie. A na to máme techniku a ľudské zdroje. A viac by sa toho pri udržaní kvality vína zvládnuť nedalo. Samozrejme mám ešte voľné miesto na zasadenia hrozna, ale týchto 2700 – 2800 hláv je už dosť aj na údržbu. A vyrábame víno aj z dovezeného hrozna, aby sme mali tých vzoriek viac, než len tých 10 – 12 nami vyrobených. A máme teda asi 19 druhov.
Odkiaľ dovážate hrozno?
Prevažne zo Svätého Petra od pána Žideka. Je to náš veľmi dobrý známy, s ktorým sa veľmi dobre obchoduje a spolupracuje. Tie vinice rozširovať už teda vôbec nemienime. V Popudinách som síce prikúpil ešte nejakých 13 árov vedľa našich pôvodných 27 árov, na ktorých stojí vinohrad. Máme tam odrody Devínu, Tramínu Pálavy, Hibernal, Nitriu, Sauvignon. V Prietržke máme ten vinohrad po pánovi Rihovi, ktorý má už 45 rokov. Tam pestujeme Veltlín zelený, Müller Thurgau, Sauvignon a Svätovavrinecké. Takže tých odrôd máme požehnane a niekedy prikúpime nejakú zvláštnu odrodu, ako Muškát žltý na obohatenie vôní a chutí.
Myslíte, že Skalica je dobré miesto na život?
Pre mňa áno. Ja by som sa odtiaľto nesťahoval, ale pre mladých ľudí je to mesto na bývanie strašne drahé. Najmä teraz, ako sa zdvihli ceny pozemkov, ja len gúľam očami. Musel som upozorniť moju dcéru a syna aby vedeli za koľko sa to predáva. Je tu kopec príležitostí na zamestnanie sa, ale ako všade na Slovensku, aj tu je problém s bytovou politikou.