Rozhovor s Tomáš Tureček – Víno Tureček a.s.
Takže, Tomáš, z knihy Pavla Dinku, Príbehy Skalického rubína a Skalického trdelníka viem, že si tak povediac oddojčený na víne a vinárstve. Prechádzalo to z generácie na generáciu. Venoval sa im aj dedo Jozef i otec Ladislav a zdá sa, že tvoje rozhodnutie čomu sa v živote profesne venovať bolo jednoduché. Mal si v tom hneď jasno?
Určite som v tom mal jasno. Už od základnej školy som vedel, že budem robiť vína. Po základke som išiel na strednú poľnohospodársku. Nešiel som teda hneď do Modry na vinársku. Tú som absolvoval až ako výšku v Lednici. Od 18-tich rokov som si spravil živnosť, začal som podnikať a popri škole budoval firmu, v ktorej fungujeme do dnes.
Si ešte stále mladý. Ako si s vinohradničením začínal?
Od malička som chodil na prázdniny do Vrádišťa. Jeden aj druhý starý otec mali vinohrady, čiže cez leto som musel chodiť makať. Niektorým sa to zhnusilo, no ja som pri tom ostal, zistil, že ma to baví a nejak prirodzene mi napadlo pri tom už aj ostať a stačí mi to.
Z toho, že si svoje podnikateľské krídla rozprestrel pod akciovú spoločnosť vysvitá, že sa Ti musí vcelku dariť. V akých parametroch sa pohybuje tvoja ročná produkcia?
Pohybuje sa okolo 60 000 litrov. To je čo sa týka tankov. Na fľašky je toho podstatne viacej. Predtým sme boli s.r.o., akciovú spoločnosť sme museli spraviť pretože sme chceli čerpať eurofondy a potrebovali sme na to nejakých spoločníkov aby sme si mohli ručiť majetkom. Takisto sme si majetok chceli rozdeliť. Takže to bol hlavný dôvod.
Na festivale Kráľovských vín v Skalici v roku 2020 si si odniesol za Skalický rubín z roku 2019 palmu víťazstva s titulom Kráľovský rubín roku 2020 spolu s priamou nomináciou do národného salóna vín v Bratislave. Čo to pre teba znamenalo?
Bola to sranda, keďže to bol prvý Skalický rubín, ktorý sme vyrobili. Dovtedy sme ho nerobili a ja som aj povedal pánovi Bráneckému, že ho začnem vyrábať až keď to bude mať zmysel. Až keď to bude mať ochrannú známku. Myslím si, že Skaličania s tým mali celkom problém nakoľko to bol môj vôbec prvý rubín. Som z Holíča, firmu mám vo Vrádišti a v Skalici sme vyhrali. Bolo by dobé sa opýtať prečo sme sa minulý týždeň už nezúčastnili. Už to viacero ľudí zaujíma prečo sme tam neboli, ale to je na iný rozhovor. Je to tvrdé skalické jadro a hádať sa s nimi nemá zmysel. Zakončila to pani Mierna s tým, že pri odovzdávaní ocenenia mi odkázala, že verí, že nebudem robiť Skaličanom hanbu. Takisto sa domnievam, že výherné víno by malo reprezentovať dané mesto a Skalica odo mňa nezobrala ani fľašku. Takže asi takú úroveň má tá súťaž.
Slovenská pošta vydala v roku 2020 poštovú známku so Skalickým rubínom v hodnote 1,65 EUR. Dominuje na nej prvá fľaša so Skalickým rubínom. Tvojim rubínom, ktorý vyhral na festivale Kráľovských vín. Bolo to pre teba zadosťučinenie?
Bol to príjemný pocit. Ja som už dávnejšie povedal, že tomu treba robiť marketing, pretože ten rubín sa na tej ochrannej známke zastavil. S tým treba pracovať ďalej. Ja som oslovil aj ďalších mladých vinárov v mojom okolí nech sa spoločne zložíme na nejaké spropagovanie toho rubína. Nie, že si každý ide po svojej línií. Tam, kam ten rubín dostávam ja ho zo Skalice asi nevie dostať nikto. Po celom svete už ho mám nafotený a dostal sa hocikde. Tak sa dostal aj na tú známku, že to je dobrá reklama. Samozrejme, ľudia sa hneď začali špárať v tom, že prečo som sa tam dostal ja a nie druhí. Tak som povedal, že sa mali lepšie starať a bolo. Otázka rubínu je celkovo strašne náročná.
Takže v ňom vidíte obrovský potenciál sa niekam posunúť aj marketingovo?
V EÚ nie je veľa vín, ktoré túto ochrannú známku majú. Je super, že ju máme, ale mám pocit, že sa to už nikde ďalej neposunulo. Na tom treba začať pracovať.